Zatepľovanie bytových domov

Ceny energií ustavične rastú, preto nadobúdajú dôležitosť otázky:
Ako znížiť spotrebu energie?
Je možné dosiahnuť úspory?

Keďže celú väčšinu energie spotrebujeme na vykurovanie, je rozumné hľadať riešenie v oblasti zatepľovania. Pri veľkom množstve domov dochádza k výrazným únikom tepla z dôvodu nedostatočnej tepelnej izolácie. Absencia tepelnej izolácie prináša so sebou nielen veľké tepelné straty a stále vyššie náklady na vykurovanie, ale aj možnosť poškodenia obvodového plášťa premŕzaním.

Verejnosťou kolujú o zatepľovaní , úsporách energie a súvisiacich veciach ” zaručené ” informácie ovplyvňujúce naše rozhodovania, ktoré však často patria skôr medzi povery. Niektoré sú celkom chybné, iné sú platné len zčasti. To sú niektoré z nich:

“Zateplením domov sa zvyšuje riziko kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní…”

Pri vonkajšom zateplení je skutočnosť práve opačná, kondenzácia vodnej pary v konštrukcii sa výrazne zníži alebo celkom odstráni. Teplota vnútorného povrchu obvodových stien sa zvýši. Objektívne je teda nižšie riziko kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní. Ak pri vonkajšom zateplení predsa len dôjde k vzniku plesní, potom je to – napriek priaznivému pôsobeniu vonkajšieho zateplenia – kvôli iným zhoršeným podmienkam, zvyčajne kvôli väčšiemu utesneniu škár okien a dverí alebo kvôli nesprávnemu návrhu či chybnému vyhotoveniu zateplenia.

” Zateplením sa konštrukcia príliš uzavrie a nedýcha … “

Tvrdenie opäť neplatí pre vonkajšie zateplenie, ktoré v zimnom období skutočne niekedy potlačí takmer zanedbateľný prístup vzduchu obvodovými konštrukciami ( viac ako 95 % výmeny vzduchu avšak zaisťujú špáry a technologické zariadenia ako ventilátory a digestory ). Vnútorné vrstvy konštrukcie však naďalej reagujú na zmeny vlhkosti v interiéri, pohlcujú vlhkosť a vysychajú – konštrukcia ” dýcha ” Pri vnútornom použití tepelno-izolačných omietok je schopnosť ” dýchania ” konštrukcie zachovaná.

” Penový polystyrén v konštrukciách po čase mizne … “

Povera vznikla v začiatkoch používania tohto izolačného materiálu ako dôsledok prehreškov voči jeho úžitkovým vlastnostiam. Penový polystyrén neodoláva teplotám trvalo nad 70°C ani pôsobeniu organických rozpúšťadiel. Preto lepenie hydroizolácie na tento materiál hmotami s organickými rozpúšťadlami malo za následok už zmienené ” miznutie ” penového polystyrénu. V nedávnej histórii malo podobné dôsledky prílišné zvýšenie teplôt pri pretepľovaní železo-betónových panelov s penovým polystyrénom v spojení s používaním nevhodných odformovacích prostriedkov na bočnice oceľových foriem panelov. K čiastkovej likvidácii penového polystyrénu tak došlo vo veľmi krátkom časovom úseku výroby obvodových panelov, po ich zabudovaní do panelákov sa s polystyrénom už nič nedialo. Pri následných kontrolách bol však zistený chýbajúci penový polystyrén a laicky sa konštatovalo vyššie uvedené heslo.

V súčasnosti používaný penový polystyrén má odlišné vlastnosti ako predtým bežný obalový – má vyššiu tepelnú odolnosť, je pevnejší, tvarovo stabilizovaný a samozahášavý.

” Najlacnejšie zateplenie získame z najlacnejších súčastí rôznych systémov…”

Veľmi problematické tvrdenie. Každý zatepľovací systém má vyvíjané a odskúšané optimálne spolupôsobenie všetkých svojich zložiek. Uvedenou neregulárnou kombináciou získame akúsi imitáciu, ktorej vlastnosti však nie sú odskúšané a ani výrobcom garantované. Najrizikovejšia je životnosť takýchto ” systémov ” a ich stálofarebnosť. Nízka investícia zaplatená krátšou životnosťou nie je najlacnejším riešením.

Prínosy zateplenia

  • Fasádny tepelnoizolačný systém posunie bod mrazu z muriva do izolačnej vrstvy, čím zabráni poruchám muriva mrazom. Stavebno fyzikálne vlastnosti obvodového muriva sa podstatne zlepšia.
  • Výrazné úspory nákladov na vykurovanie
  • Nižšie nároky na kapacitu vykurovacieho zariadenia.
  • Ochrana pred hlukom – zateplenie s použitím vhodnej tepelnej izolácie môže zlepšiť aj útlm hluku.
  • Nový efektný vzhľad ( samozrejmou súčasťou fasádneho tepelnoizolačného systému je aj konečná povrchová úprava s možnosťou výberu rôznych štruktúr a odtieňov omietky).
  • Výrazné zlepšenie tepelnej pohody pri vysokých teplotách v lete.
  • Obmedzenie výskytu plesní.
  • Výrazne lepšia akumulácia muriva.
  • Predĺženie životnosti konštrukcie znížením namáhania teplotnými výkyvmi.
  • Pri návrhu zatepľovania budov je dôležité primerané zabezpečenie splnenia základných požiadaviek na stavby ( § 43 d stavebného zákona ) po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti, najmä:
    • mechanickej odolnosti a stability stavby,
    • požiarnej bezpečnosti stavby,
  • hygieny a ochrany zdravia životného prostredia a energetickej úspornosti a ochrany tepla stavby.

Ich splnenie musí byť preukázané už v projektovej dokumentácii stavby posúdením splnenia jednotlivých základných požiadaviek vo väzbe na všeobecné technické požiadavky určené vyhláškou 532/2002 Z.z. ( napr. z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavby treba posúdiť zásah prikotvenia zatepľovacieho systému do nosných konštrukcií stavby a najmä schopnosť obvodových plášťov rôznych materiálových báz uniesť zatepľovací systém, prípadne zvážiť priťaženie stavby od zatepľovacieho systému ). Projekt overený v stavebnom konaní musí obsahovať technickú správu s údajmi o použitých vhodných stavebných výrobkoch, najmä či vyhovujú základným požiadavkám na stavby a údaje o dodržaní všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a výkresovú časť vypracovanú podľa § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. so zreteľom na charakter navrhovaných stavebných úprav.

Projekt pre realizáciu by mal obsahovať aj riešenie všetkých zásadných detailov ( napr. detaily obvodového plášťa, detaily okien a ich osadenia, detaily strechy, detaily balkónov, loggií a terás.